DVOJITÁ OSLAVA V JEDNOM
Ôsmy október 2017 sa stal výnimočnou udalosťou pre kovarských občanov. Stal sa oslavou Mesiaca úcty k starším a slávnosťou tridsaťročnej speváckej skupiny Kovarčanky, ktorú usporiadala Obec Kovarce v kultúrnom dome v nedeľné odpoludnie. Zišli sa na nej mladí i starí rodičia, prevažne tí, ktorých deti materskej a základnej školy účinkovali, ale najmä tí, pre ktorých je táto kultúrna udalosť vzácnou príležitosťou. Nik však neoľutoval pre veľkoleposť podujatia vyšperkované pásmo Svadobných zvykov v podaní oslávenkyne Kovarčanky.
Slávnostný príhovor pána starostu obce Ing. Andreja Čopíka prehrial srdce i dušu starších občanov, keď im vyjadril prameň úcty za plodné roky života. To potvrdzovali svojimi básňami aj deti a žiaci, ktorým sú starí rodičia aj ozajstní a chápaví priatelia. Následné tančeky detí a žiakov vírivým pohybom, pestrosťou odevu prejavovali radosť svojho detského sveta, čomu nasvedčoval výber krásnych hudobných piesní do ich rytmu.
V druhej časti oslavy venovanej jubilujúcej Kovarčanke starosta obce vyzdvihol jej prínos a zásluhy v udržiavaní a rozvíjaní zvykov a tradícií nášho ľudu a vôbec v skultúrňovaní života v našej obci, keď povedal: „Bez jej účasti a pomoci si neviem predstaviť ani jedno kultúrne podujatie v obci“. Skutočne je hodná svojho názvu. Vrúcne sa poďakoval za jej tridsaťročné pôsobenie, v ktorej vo vedení sa vystriedali tri Zdenky: Davidovičová, Vrbičanová, Bujnová. Práve za posledné desaťročie sa rozšíril a zvečnil repertoár folklórnej speváckej skupiny inscenovaním dramaticko – hudobných pásem, ako sú: Driapanie peria (10.11.2011), Žala naša Anička (22.11.2014), Dožinky (29.8.2015) a súčasné Svadobné zvyky (8.10.2017). Nejde pritom len o dramaturgiu, choreografiu, ale aj o scénografiu v danom čase a priestore, v ktorom sa všetci nachádzame, ale aj sa tak cítime – na pažiti, lúke, v poli, v kuchyni našich mám pri kozube a výzdobe ich výtvorov, ktoré sú autentické, originálne. K úcte účinkujúcich patrí široká zaangažovanosť detí, mládeže, mužov, čo je tiež umením získať ich pre herectvo a úspešný výkon. Fašiangy by neboli fašiangami, keby okrem pravidelného ceremoniálu pochovávania basy neúčinkovala Kovarčanka so svojím ansáblom v osobitnom „čísle“ programu s paródiou na Slunce, seno…. po kovarsky, Babovřesky v Kovarciach, Tukáble, Mníšky v akcii, Ples bosoriek a iným smiechu strhujúcim programom. Na Sadenie májov si od srdca zatancujú ľudový tanec, zaspievajú májové piesne, vyzdobia máj rituálne a dominantné sú aj na májovej veselici. Pečaťou dôstojnosti ich účinkovania sú Hody na Gedelove, chrámové piesne príležitostne, pietne akty, okresné i mikroregionálne prehliadky speváckych skupín, Kultúrne Vianoce, Spevy domova a iné hosťujúce vystúpenia. Pamätnou sa stala účasť Kovarčanky na Jánošíkových dňoch v Terchovej i v susednom Maďarsku. Výpočet ich vystúpení je rozsiahly.
Doslova vznešené vystúpenie sa stalo ich posledné pri príležitosti Mesiaca úcty k starším ich hudobno-dramatické pásmo Svadobné zvyky dňa 8.októbra 2017. Skladalo sa z troch častí: pytačky, sobáš, čepčenie nevesty. Sprievod tvorili už v hľadisku. Na jeho čele bol pytač (Dušan Grác), oddávač (Marián Čitársky), ženích (Paľko Remeň), rodičia ženícha (Vladimír a Renáta Šišmičoví), ženy v krojoch (členky Kovarčanky), harmonikárka (Jarka Remeňová). Spevmi vyšli na javisko. Piesne boli obradné – predsvadobné i svadobné spolu s pokrikmi: „Povedzte nám susedoví, kde bývajú Števankoví“ a podobne. V dome nevestiných rodičov pytač predniesol veršovanú príčinu príchodu v mene ženícha, spolu s krčiaškom vína. Oddávač (Marián Čitársky) ich uvítal, obdaroval ich vínkom, prisľúbil priviesť nevestu. Spolu s nevestou (Viktoria Nemetová) prichádzajú a jej rodičia (Zuzana Opátová a Milan Števanka). Ženích svojej neveste dáva kyticu, ona jemu pripína rozmarínové pierko. Ženy tento akt vyspievajú obradnými piesňami. Nastáva rodičovské požehnanie snúbencov, ktorí si ho kolenačky vyprosia, keď opakujú prosby a vďaky rituálu podľa pytača. Po úspešnej pytačke a požehnaní mladý pár nastupuje do pomyseľného svadobného hintova. Pár koní – nákres konských hláv a voz z plachty v rukách detí MŠ. Svojim pohybom naznačujú aj konský odvoz. Krútia rukami – kolesami, podskakujú ako koníky a odvádzajú ich na sobáš. Ženy pokrikujú a ujúkajú. Po sobáši nastáva hostina. Počas nej tancujú ženy i detičky MŠ v pekných nových krojoch. Pálenku i koláče ponúkali pytač i oddávač. V tretej časti ženy spevom vyzvali družbu, aby priviedol nevestu, ktorú usadil na stoličku. V mene nevesty, „široká“ (Jarka Remeňová) ďakuje hosťom za dary, rodičom za lásku a opateru. Okolo nevesty družičky tancujú sviečkový tanec – krásna súčasť svadby a spievajú o odňatí party, stužky červenej a vienka z rozmarínu – symbolu nevinnosti. Ale to nie je zadarmo. Družba (Marián Čitársky) sa do tretice spytuje, či vienok sňať alebo hlávku sťať? Vyťahuje pri tom ozajstný meč, tak si to nevesta nakoniec rozmyslí. Krásnu vymašľovanú partu a vienok zelený snímajú a skôr, ako ju vymenia za čepiec, zásteru a varechu, ženy pritom spievajú: dolu, dolu môj vienoček … šaty panenské vymenené za ženské a zásteru…. Aj ženíchovi odspievajú o odložení pierka, nasadia mu klobúk a spevom si ženy doberajú nevestu, aby sa nebála svokruši a ženícha, nech chystá kolísku. Po veselí všetci odchádzajú s piesňou Zbohom ostávajte…. Krásne vyznel nielen celý svadobný obrad, ale všetky rekvizity: nádherná parta – pamiatka tety Veroniky Gregorovej, ženský a mužský kroj, ktorý vytvorili Erika Grácová a Janette Ďuričová, starodávna výzdoba z tkaním – uteráky, plachty, muškáty spredu javiska a iné.
Členkám Kovarčanky – za dlhoročné šírenie krásy ľudových piesní a všetkým účinkujúcim, ktorí za posledných desať rokov vystupovali a pomáhali speváckej skupine Kovarčanka, starosta obce udelil Ďakovné listy.
Ďakujeme účinkujúcim za ich umelecký výkon. Hlboká poklona patrí scenáristke, režisérke, aktérke a scénografke Bc.Zdenke Bujnovej, harmonikárke Jaroslave Remeňovej a všetkým členkám Kovarčanky, ktoré pripravili celú scénu a predviedli toto pásmo. Ku gratulácii a poďakovaniu jubilantke Kovarčanke sa pripojila aj Nezábudka, venovala im pieseň na počesť i piesne programu. Osobitné poďakovanie vyjadrujeme starostovi obce Ing. Andrejovi Čopíkovi a pracovníkom obce, ktorí sa podieľali na uskutočnení nezabudnuteľného podujatia. Poďakovanie si zasluhuje aj Nitriansky samosprávny kraj, ktorý finančne prispel na šírenie ľudového umenia!